Psikolojia

Husi Wikipédia, ensiklopédia livre

Psikolojia ne'e estudu komportamentu nian no funsaun mentál sira-nian.[1][2][3] Psikolojia iha, nu'udar objetivu imediatu, komprensaun lubun sira-nian no indivíduu sira-nian no mós tanba estabelesimentu prinsípiu universál sira-nian ho mós tanba estudu cazu espesífiku sira-nian,[4] no nia iha benefísiu jerál sosiedade nian,[5] tuir ema balu, nu'udar objetivu finál. Peskizadór ida ka profisionál ida kampu ne'et nian koñesidu nu'udar psikólogu, no ne'e bele klasifikadu nu'udar sientista sosiál, komportamentál no kognitivu. Funsaun psikólogu sira-nian maka babeur komprende knaar funsaun mentál sira-nian ho komportamentu individuál no komportamentu sosiál no sira-ne'e estuda mós prosesu fisiolójiku no biolójiku sira ne'ebé akompaña komportamentu sira no funsaun kognitivu sira.

Psikólogu sira esplora konseitu sira hanesan persesaun, kognisaun, atensaun, emosaun, intelijénsia, fenomenolojia, motivasaun, funsionamentu katutak umanu nian, personalidade, komportamentu, relasionamentu interpesoál sira, ho resiliénsia inkluidu, sikat área sira seluk. Psikólogu sira orientasaun diversu sira-nian estuda mós conseitu sira hanesan inkonxiente no ninia banati oin-seluk sira. Maski jeralmente koñesimentu psikolójiku konstruidu nu'udar métodu avaliasaun no tratamentu psikopatolojia sira-nian, ne'e mós diresionadu ba komprensaun no resolusaun problema sira-nian ho dalas oin-seluk sira komportamentu umanu nian. Psikólogu barakliu pratika tipu balu knaar terapéutiku, ho psikolojia klíniku selae ho akonsellamentu psikolójiku. Sira-seluk dedikadu ba peskiza sientífiku kontínuu relasionadu ho prosesu mentál sira no komportamentu, tipikamente iha universidade sira-nia departamentu psikolójiku sira ka ambiente akadémiku sira seluk nia laran. Aleinde kampu terapéutiku no akadémiku, psikolojia aplikadu empregadu ho área relasionadu sira seluk ho komportamentu umanu, hanesan psikolojia serbisu nian ho ambiente industriál ka organizasionál sira, psikolojia edukasionál, psikolojia desportu nian, psikolojia saude nian, psikolojia dezenvolvimentu nian, psikolojia forense, psikolojia jurídiku, sikat sira seluk.[6]

Psikólogu sira maka profisionál responsavel hosi elaborasaun no aplikasaun teste psikolójiku sira-nian no hosi konstrusaun eskala sira-nian ne'ebé buka komprende prosesu mentál sira diversu liu hotu (atensaun, memória, linguajen, intelijénsia sikat sira seluk), ba depresaun, ba ansiedade no ba objetivu sira diversu liu hotu hanesan avaliasaun psikolójiku, prosesu seletivu empregu nian no ho psikolojia forense porezemplu.[7]

Etimolojia[edita]

Liafuan "psikolojia" nia arti literalmente "estudu klamar nian" (ψυχή, psyché, "klamar" - λογία, logia, "tratadu", "estudu").[8] Liafuan ne'e ho lia-latín psychologia kreditadu ba umanista kroatu Marko Marulić ho ninia livru Psichiologia de ratione animae humanae, datadu sikat sékulu XV no sékulu XVI.[9]

Introdusaun[edita]

Psi mak sai letra daruanulu-resin-toluk alfabetu gregu nian no símbolu universál psikolojia nian.

Psikolojia ne'e siénsia ne'ebé estuda komportamentu no prosesu mentál sira indivíduu sira-nian (psikizmu). Ne'e jeralmente definidu nu'udar estudu sientífiku komportamentu nian no prosesu mentál nian, ou seja, ne'e estuda atu no reasaun observavel hotu-hotu, maibé mós prosesu sira hanesan sentimentu sira, emosaun sira no reprezentasaun mentál hirak-ne'ebé la bele hetan haree-hetan direitamente. Oras ne'e ema sira sei define termu hirak-ne'e:[10]

  • Hatete katak psikolojia ne'e siénsia ida nia arti katak ne'e hetan ukun hosi lei hanesan sira métodu sientífiku nian hirak-ne'ebé ukun siénsia sira seluk: nia buka koñesimentu objetivu, bazeadu ho fatu empíriku sira. Tanba ninia objetu estudu nian, psikolojia dezempeña papél klibur nian iha leet siénsia sosiál sira, hanesan sosiolojia no antropolojia; siénsia naturál sira, hanesan biolojia; no área sientífiku sira resente liu hotu, hanesan siénsia kognitivu sira no siénsia sira saude nian.
  • Komportamentu ne'e atividade observavel (ho forma internu ka esternu) organizmu sira-nian bainhira sira buka adaptasaun ba meiu iha ne'ebé sira moris.
  • Hatete katak indivíduu ne'e unidade báziku estudu nian psikolojia nian nia arti hatete katak, biar ne'e estuda ema-lubun sira, indivíduu hela sentru atensaun nian -ho kontráriu, porezemplu, sosiolojia nian, ne'ebé estuda sosiedade nu'udar konjuntu ida.
  • Prosesu mentál sira ne'e halonu'usá neon umanu funsiona -hanoin, planeja, hasai konkluzaun sira, imajina no mehi. Komportamentu umanu la bele hetan komprende lahó komprensaun prosesu mentál hirak-ne'e, tan sira ne'e sira-nia baze.

Hanesan kualkér siénsia, psikolojia nia kasinar ne'e deskrisaun, haklaken, previzaun no kontrole hama'en nian ninia objetu nian estudu nian. Komu ema sira la bele haninu prosesu mentál sira maibé ema sira bele infere de'it, komportamentu sai alvu mahuluk deskrisaun, haklaken no previzaun ne'ebá nian (mezmu neurosiénsia nia téknika vizuál foun hirak-ne'ebé permite vizualiza kakutak nia funsionamentu la permite prosesu mentál sira-nia vizualizasaun, maibé sira-nia korrelatu fiziolójiku sira-nian de'it, ou seja, ne'ebá nian ne'ebé mosu iha organizmu enkuantu prosesu mentál sira dezenrola an). Deskreve indivíduu nia komportamentu katak, iha fatin ulukna'in, haama'en métodu sira-nian observasaun nian no análize objetivu liu belek no mós, tuituir, métodu hirak-ne'ebá utilizasaun ba dadus konfiavel sira-nia hasa'en. Komportamentu nia observasaun no análize bele mosu iha nivel oioin —hori komportamentu nia padraun halik sira, hanesan personalidade, to'o ema nia reasaun simples ba tadak sonoru ka vizuál. Introspesaun mak sai observasaun nia forma espesiál (haree estruturalizmu iha kraik liu). Hori ne'ebá ne'ebé hetan haninu tiha, psikólogu buka esplika, esklarese komportamentu. Psikolojia bazeia ba prinsípiu katak komportamentu iha hun-fatin iha série ida fatór oioin nian: variavel orgániku (dispozisaun jenétiku, metabolizmu et setera), dispozisionál (temperamentu, intelijénsia, motivasaun, et setera) no situasionál (hamkonan meiu-ambiente nian, kultura nian, lubuk nian ne'ebé ema ida pertense bá, et setera). Previzaun sira ba psikolojia buka esprime, ho hun iha esplikasaun hola-belek sira, probabilidade komportamentu nia tipu determinadu ida sei akontese ka la'ós ho ne'e. Ho hun iha esplikasaun hirak-ne'ebá nia babelek atu prevee komportamentu futuru, ema sira determina mós sira-nia saso'ik. Kontrola komportamentu katak, iha ne'e, babelek atu hamkona nia, ho hun iha koñesimentu adkiridu. Ne'ebá mak sai parte prátiku liu hotu hosi psikolojia, ne'ebé hetan espresaun, entre área seluseluk, iha psikoterapia.[10]

Ba psikólogu soviétiku, ida hosi neuropsikolojia nia fundadór sira, ema nia psikolojia tenke haknokar análize forma halik sira-nian reprezentasaun nian realidade nian, hirak-ne'ebé ema sira konstitui tuir sosiedade nia istória no hirak-ne'ebé kakutak umanu halo, ho inkluzaun forma subjetivu sira-nian atividade konxiente nian lahó hetan substituisaun hosi estudu prosesu fiziolójiku sira-nian ne'ebé serbí nu'udar hun ba sira no lahó hetan limitasaun ba sira-nia deskrisaun esteriór.

Aleinde estabelese lei sira hosi sensasaun no persepsaun umanu, hosi hamkadak prosesu sira-nian atensaun nian, hosi memorizasaun (knaar ida-ne'ebé Wundt hahú tiha), hosi formasaun nesesidade halik sira-nian no personalidade nian, autór ne'ebá konsidera fenómenu hirak-ne'ebá nu'udar istória sosiál nia produtu (no mós kompartilla, iha modu ruma, ho propozisaun Völkerpsychologie nian hosi Wundt no ho propozisaun sira estudu simultáneu nian prosesu neurofiziolójiku sira-nian no determinasaun istóriko-kulturál sira-nian, hirak-ne'ebé ninia kontemporáneu Vygotsky halo tiha ho maneira independente).[11]

Istória[edita]

Wilhelm Wundt (tuur) no ninia grupu iha ninia laboratóriu psikolójiku, uluk hosi tipu ne'ebá. Wundt sai naran-boot tanba kriasaun psikolojia nu'udar kampu ida investigasaun sientífiku independente nian hosi filozofia no biolojia.

Perspetiva istóriku sira[edita]

"Psikolojia posui pasadu naruk ida, maibé istória badak ida".[12] Ho fraze ne'e, Hermann Ebbinghaus, ida hosi psikólogu esperimentál uluk sira, deskreve tiha psikolojia nia situasaun —iha tinan 1908, wainhira nia hakerek tiha, hanesan mós ohin—: hori Otas Lakin, rejiaun no oioin nia hanoin-na'in sira, filózofu sira no teólogu sira haksesuk kona-ba lia relativu sira ba natureza umanu: persepsaun, konxiénsia, babulak. Apezarde teoria "psikolójiku" sira halo parte tradisaun lorosa'ek wain nian, psikolojia, nu'udar siénsia, iha ninia abut uluk sira iha filózofu gregu sira, maibé nia haketak an hosi filozofia iha sékulu XIX nia finál de'it.

Laboratóriu psikolójiku uluk hetan funda tiha hosi fiziólogu alemaun Wilhelm Wundt[13] iha 1879, publika tiha ninia livru Principles of Physiological Psychology iha Lípsia, iha Alemaña. Ninia laletak hetan transfere tiha hosi isin umanu nia funsionamentu ba prosesu elementár liu hotu persepsaun nian no tatekis prosesu neok simples liu hotu sira-nian. Ninia laboratóriu forma tiha psikólogu sira-nia jerasaun uluk. Wundt nia alunu sira propaga tiha siénsia foun no mós funda tiha laboratóriu oin-hanesan oioin liuhosi Europa no Estadu Naklibur Sira. Edward Titchener mak sai tiha divulgadór importante knaar nian Wundt nian iha Estadu Naklibur Sira. Maibé ema sira delineia daudaun perspetiva seluk: médiku no filózofu estadunidense William James hahoin tiha, iha ninia livru The Principles of Psychology (iha 1890) —banati-tuir barak, obra signifikativu liu hotu literatura psikolójiku nian— abordajen foun ida sentradu liu iha funsaun neon umanu nian fali iha ninia estrutura. Iha époka ne'ebá, psikolojia ne'e ona siénsia estabelesidu ida no mós, to'o 1900, iha ona laboratóriu haatnulu liután iha Amérika Norte nian.[10]

Estruturalizmu[edita]

Iha ninia laboratóriu, Wundt dedika tiha an atu kria hun sientífiku tebes ida ba siénsia foun ne'e. Nane'e, nia realiza esperimentu sira atu hasa'e dadus sistemátiku no objetivu hirak-ne'ebé maknokar seluseluk bele replika. Atu bele hela fó-laran ba ninia ideál sientífiku, Wundt dedika tiha an prinsipalmente ba estudu reasaun simples sira-nian ba estímulu sira realizadu ho kondisaun kontroladu sira. Ninia métodu knaar nian hetan naran estruturalizmu hosi Edward Titchener, ida-ne'ebé divulga nia iha Estadu Naklibur Sira. Ninia objetu estudu nian mak sai estrutura conxiente neon nian no komportamentu, liuliu sensasaun sira. Ida hosi métodu hirak-ne'ebé Titchener uza tiha mak sai introspesaun; iha ida-ne'ebé indivíduu esplora sitematikamente ninia pensamentu no sensasaun rasik sira atu biban informasaun sira kona-ba esperiénsia sensoriál determinadu sira. Hase'in mahuluk sira hasoru estruturalizmu:

  • Ninia redusionizmu, ou seja, nia hakarak haki'ik kompleksidade esperiénsia umanu nian ba sensasaun simples sira;
  • Ninia elementarizmu, ou seja, nia dedika an ba estudu parte sira-nian ka elementu sira envezde estuda estrutura kompleksu liu, hanesan sira ne'ebé tipiku ba komportamentu umanu;
  • Ninia mentalizmu, ou seja, nia bazeia an iha relatóriu verbál sira de'it no mós esklui indivíduu lajeitu sira ba introspesaun, hanesan labarik sira no balada sira, hosi ninia estudu. Satán, introspesaun simu tiha atake sira tanba nia la'ós métodu sientífiku objetivu loos.[10]

Funsionalizmu[edita]

William James konkorda ho Titchener iha psikolojia nia objetu —prosesu konxiente sira—. Ba nia, nu entantu, prosesu hirak-ne'ebá nia estudu sira la limita an ba deskrisaun ida elementu sira-nian, konteúdu sira-nian no estrutura sira-nian. Neon konxiente maka sai. ba nia, sulin lapara, karakterístika ida neon nian iha interasaun nafatik ho meiu-ambiente. Porisu, ninia atensaun mak sai dirijidu ba funsaun prosesu neok konxiente sira-nian. Iha psikolojia, banaati-tuir nia, tende iha espasu ba emosaun sira, hakaran, valór sira, esperiénsia relijiozu no místiku sira —enfín, buat hotu ne'ebé halo ema ida-idak úniku. James nia ideia sira hetan dezenvolve hosi John Dewey, ida-ne'ebé dedika an liuliu ba knaar prátiku iha edukasaun.[10]

Referénsia sira[edita]

  1. «How does the APA define "psychology"?» (ho lia-inglés). Asosiasaun Americanu Psikolojia nian. Consultadu iha 17 loron Janeiru nian tinan 2015. "Psychology is the study of the mind and behavior. [Psikolojia ne'e estudu neon nian no komportamentu nian.]"
  2. Bock, Ana; Furtado, Odair; Teixeira, Maria de Lourdes (2009). Psicologias - Uma Introdução ao Estudo de Psicologia (ho lia-portugés) 14 ed. Saun Paulu: ISBN 9788502078512
  3. «SCIENCE OF PSYCHOLOGY» (ho lia-inglés). American Psychological Association. Consultadu iha 8 loron Janeiru nian tinan 2016
  4. Dodge Fernald (2007). Psychology. Six Perspectives (ho lia-inglés). Thousand Oaks, Estadu Naklibur Sira Amérika Nian: SAGE Publications. p. 12-15. pájina 391. ISBN 9781412938679
  5. O'Neil, H.F.; sitadu ho Coon, D.; Mitterer, J.O. (2008). Introduction to psychology: Gateways to mind and behavior (12th ed., pp. 15–16) (ho lia-inglés). Stamford, CT: Cengage Learning.
  6. Bureau of Labor Statistics. «Occupational Outlook Handbook». Occupational Outlook Handbook 2014-15 Edition (ho lia-inglés). United States Department of Labor. Consultadu iha loron 17 Janeiru nian tinan 2015
  7. «PSI - Jornal - Edição 155 - Orientação» Archived 2018-06-16 iha Wayback Machine. (ho lia-portugés). www.crpsp.org.br. Consultadu iha loron 8 Janeiru nian tinan 2016.
  8. «Online Etymology Dictionary» (ho lia-inglés). Online Etymology Dictionary. Consultadu iha loron 17 Janeiru nian tinan 2015.
  9. «Classics in the History of Psychology – Marko Marulic – The Author of the Term "Psychology"» (ho lia-inglés). Psychclassics.yorku.ca. Consultadu iha loron 17 Janeiru nian tinan 2015.
  10. 10,0 10,1 10,2 10,3 10,4 Zimbardo & Gerrig (2004), p.3-5; 5-8; 10-17.
  11. Luria, 1979.
  12. "Die Psychologie besitzt eine lange Vergangenheit aber nur eine kurze Geschichte". Sitadu hosi Zimbardo no Gerrig (2004), p. 10.
  13. Mazin, Gabriel (iha 2 dezembru 2016). «Wilhelm Wundt - O Pai da Psicologia Moderna» (ho lia-portugés. Psico Educa. Konsultadu iha 13 maiu 2020.